Obec Turany nad Ondavou

História

Poloha:

Turany nad Ondavou ležia vo východnej časti doliny strednej Ondavy, v nadmorskej výške okolo 172 m. Mierne zvlnený odlesnený povrch chotára tvorí treťohorný flyš. Dolina Ondavy je zaplavená vodnou nádržou Domaša. V obci je zrážkomerná stanica.

História:

Na blízkom kopci dodnes pomenúvanom Hradzisko / kóta 286, sú viditeľné zvyšky po hrádku a našli tam aj keramiku z 13. – 15. stroročia.

K Turanom sa vzťahujú doklady o dedine s pomaďarčeným názvom Kékmezo v zmysleModré pole. O dedine a panstve s takým názvom sú správy zo 14. a 15.storočia. Boli vo vlastníctve šľachtica Petra Petena. Pre násilenstvá, výtržnosti, ale najmä politickú neveru mu kráľ majetky skonfiškoval a v roku 1317 daroval vernému šľachticovi Mikčovi, kastelánovi hradu Šariš. Išlo o územie východnej časti doliny strednej Ondavy. Mikčovi a jeho synom Rolandovi, Štefanovi a Ákošovi patrila táto dedina a panstvo do roku 1370. V tom roku synovia Mikča túto dedinu dali zámenou šľachticovi Petrovi Cudarovi. Od roku 1408 kráľ Žigmund daroval stropkovské panstvo šľachticom z Perína. Šľachtic Imrich vybavil u kráľa Žigmunda povolenie postaviť na vhodnom mieste panstva Stropkov hrad. Len budúci archeologický výskum môže priniesť poznatok a v akej miere sa povolenie na výstavbu hradu uplatnilo na výstavbe či prestavbe hrádku na Hradzisku. Názov Turany sa od 16. storočia vyskytuje striedavo pod slovenským názvom Turany a maďarizovanom názve Turan. Názov korení v pomenovaní zvera tur, podobne ako názov Turiec. Starobylá motivácia názvu vediek poznatku, že turianske sídlisko jestvovalo už v 11. storočí. Črepy keramiky na blízkom Hradzisku súviseli s vtedajšími obyvateľmi Turian. Zápisy svedčia, že tam žilo roľnícke slovenské obyvateľstvo. V roku 1557 v dedine hospodáril šoltýs -/ zakladateľ novej slobodnej obce/ a 18 poddanských domácnosti. Želiarov bolo 5 domácnosti. Na prelome 16. a 17. storočia boli Turany stredne veľkou dedinou s roľníckymi obyvateľmi. Začiatkom 17. storočia turianske sedliacke domácnosti chudobneli a ubúdalo ich. Okolo roku 1630 sa tu usadilo okolo 15 novousadlíckych rodín, čím sa počet obyvateľov, domácností aj domov postupne zvyšoval. V roku 1639 žili v Turanoch dve Šoltýske domácnosti, 16 sedliackych a 5 želiarskych domá-

cnosti. Vtedy už časť starousadlíkov i prisťahovalcov Turany opustila. V prvej polovici 17. storočia tam bol aj majer a sídlo správcu priľahlej časti stropkov-

ského pavstva. Na prelome 17. a 18. storočia boli Turany malou dedinou. V roku 1715 v nich žilo 7 a v roku 1720 osem poddanských domácnosti.

Obyvatelia pracovali prevažne na veľkostatkoch. Rozvinuté bolo tkáčstvo, košikárstvo a zhotovovanie drevených výrobkov. V polovici 20. storočia sa sem presťahovala časť obyvateľov zaniknutých obcí Petejovce a Valkov. Časť ich pracuje v priemysle v okolí Stropkova a Svidníka.

Súčasnosť:

Veľkosť katastra je 959 ha, V obci je kultúrny dom, základná škola s ročníkmi 1. – 9. , školská jedáleň pri MŠ a ZŠ a jedná počítačová učebňa v ZŠ, materská škola, rímskokatolícky kostol z roku 1770, prefasádovaný v roku 1836 a Dom nádeje.

V obci je Zberňa liečivých rastlín , jedna predajňa potravín a Pohostinstvo.

Obec je v Regionálnom združení Domaša.

V obci sa pravidelne uskutočňujú oslavy Deň matiek, športové hry,, vianočná akadémia a fašiangové pohostenie spojené so zabíjačkou. Okolie obce

je vhodné na turistiku a agroturistiku.

Návrh erbu obce Turany nad Ondavou

Obec Turany nad Ondavou leží v južnej časti Nízkych Beskýd, na východnom brehu údolnej nádrže Domaša. Po prvý raz sa spomína v roku 1567. Pôvodne patrila hradnému panstvu Stropkov, neskôr Jekelfalussyovcom, Horváthovcom,Sennyeyovcom a iným zemepánom. V roku 1715 bolo v obci 7 domácností. Počas prvého celokrajinského sčítania ľudu v roku 1787 mala 44 domov a 300 obyvateľov a v roku 1910 285 obyvateľov. Obyvatelia sa v minulosti zaoberali poľnohospodárstvom. Po roku 1963 sa do obce presťahovali mnohí obyvatelia Valkova a Petejoviec, zničených pri výstavbe vodnej nádrže Domaša. Do roku 1918 obec administratívne patrila do Zemplínskej stolice.

Pri tvorbe erbu obce Turany nad Ondavou nie je možné vychádzať z historickej obecnej pečate. V dostupných prameňoch na Slovensku ani v zahraničí sa nepodarilo nájsť obecnú pečať s originálnym znamením. V Altenburgerovej zbierke pečatí v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti sa takáto pečať nenachádza a rovnako neúspešný bol aj výskum v Boršodsko-abovsko-zemplínskom župnom archíve v Sátoraljaújhelyi, kde je uložený archív Zemplínskej stolice. Jedinou známou obecnou pečaťou je nápisová pečiatka zo 70-tych rokov 19.storočia a novšia zo začiatku 20.storočia. Vzhľadom na tieto skutočnosti a nedochovanie druhotných správ, poukazujúc na existenciu staršieho pečatidla s pečatným obrazom je potrebné pristúpiť k tvorbe úplne nového erbu. Pritom je vhodné vychádzať jednak z nazvu obce,odvodeného iste od tura/býka, ako aj z rieky Ondavy, no najmä z najvýznamnejšej súčasnej dominanty celého okolia, vodnej nádrže Domaša.

Erb obce Turany nad Ondavou tvorí:

V zelenom poli štítu nad žltou zvlnenou vodnou hladinou doplnenou zlatými /žltými/ vlnkami /predstavujúcou pätu štítu/ strieborná /biela/ hlava býka so zlatými /žltými/ rohami.

Štít: neskorogotický

Vyfarbenie návrhu bolo zvolené tak, aby zodpovedalo základnému pravidlu heraldiky pre používanie farieb a kovov. Neskorogotický štít bol zvolený pre jeho jednoduchosť a veľkú rozšírenosť v mestskej a obecnej heraldike.